Zistenia novej štúdie: Hybridná dezinfekcia a nepretržité monitorovanie sú kľúčom k eliminácii legionel.

Legionella je baktéria, ktorej sa ľudia často obávajú najmä kvôli legionárskej chorobe. Menej sa však vie, že Legionella sa bežne vyskytuje v nízkych koncentráciách v prírode, a teda aj vo vodovodnom systéme. Kľúčová otázka teda znie: Ako a kde sa presne Legionella premnožuje, prečo niekedy dosahuje nebezpečné koncentrácie a čo robiť, aby sme ju udržali pod kontrolou?

Nová štúdia publikovaná v časopise Water Research (Angert et al., 2025) reaguje na tento problém tým, že mapuje výskyt Legionelly v rôznych oblastiach Spojených štátov, a to s dôrazom na tzv. „voľnú“ (free-living) a „časticovo asociovanú“ (particle-associated) formu. Štúdia využíva prístup citizen science – teda zapojenie dobrovoľníkov z radov verejnosti, ktorí odoberali vzorky z obytných budov.

Odkaz na štúdiu: (len abstrakt – redakcia má k dispozícii celé dielo) Particle-associated and free-living Legionella spp. in drinking water (Water Research 287, 2025, 124258).

1. Čím je štúdia výnimočná

Bežne sa meria celkové množstvo Legionelly v pitnej vode, bez rozlíšenia, či je voľne rozptýlená v kvapalnej fáze, alebo či je prichytená na biofilme, pevných časticiach alebo dokonca ukrytá vo vnútri prvokov (napr. voľne žijúce améby). Vedci z Texasu a ďalších univerzít však tentoraz zvolili metódu dvojitej filtrácie, ktorá umožňuje rozdeliť Legionellu na dve zložky:

• Free-living (voľná) Legionella: Zachytená na filtri s veľkosťou pórov 0,4 µm, ide o baktérie, ktoré „plávajú“ v pitnej vode.
• Particle-associated (časticovo asociovaná) Legionella: Zachytená na filtri s pórmi 3 µm. Sem patria baktérie chránené v biofilme, vo vnútri prvokov (napr. Acanthamoeba) či prichytené na minerálnych nánosoch.

2. Zdroje vody a vplyv dezinfekcie

Zo štúdie vyplynulo, že koncentrácia Legionelly sa zásadne líši podľa typu zdroja vody a spôsobu dezinfekcie vody:

• Povrchová voda vs. podzemná voda: Vedci potvrdili, že povrchová voda býva rizikovejšia pre výskyt Legionelly. V skúmaných oblastiach systémy čerpajúce povrchovú vodu vykazovali všeobecne vyššie koncentrácie Legionelly než tie s podzemným zdrojom.
• Typ dezinfekcie – kombinovaný chlór vs. voľný chlór: Výsledky naznačujú, že kombinovaný (viazaný) chlór často súvisel s vyššími koncentráciami voľne žijúcej Legionelly, zatiaľ čo pri voľnom chlóre býva voľná forma skôr nižšia, no naopak sa objavuje viac časticovo asociovaných foriem. Pravdepodobne to súvisí s tým, ako rýchlo voľný chlór dokáže likvidovať voľne sa pohybujúce baktérie, zatiaľ čo kombinovaný chlór pôsobí inak a časom môže viesť k tvorbe „odolnejších“ baktérií vo vnútri biofilmu.
• Teplota: Legionella sa ľahšie množí v rozmedzí 20–45 °C, preto vyššia teplota stavebných rozvodov, často v južných oblastiach USA, išla ruka v ruke s vyššou koncentráciou legionel.

3. Voľná vs. časticovo asociovaná Legionella: prekvapivé zistenie

Až v 3/4 prípadov (75 % vzoriek) prevažovala v skúmaných budovách voľne žijúca Legionella nad tou prichytenou na časticiach. Prečo je to dôležité? Pretože keď je baktéria voľná, používatelia pitnej vody sa môžu ľahšie stretnúť s infekčným aerosólom (sprchy, zvlhčovače) priamo z vodovodnej siete. Časticovo asociované formy sú síce v niektorých prípadoch odolnejšie voči dezinfekcii, no podľa tejto štúdie sa zdá, že celkovo sú v pitnej vode menej časté.

Autori tiež zdôrazňujú, že teplotné výkyvy a stagnácia vody hrajú dôležitú úlohu v tom, či sa uvoľní viac voľných alebo časticových foriem legionel. Ak systém „dlho stojí“ (napríklad v sezónnych prevádzkach), môže dôjsť k zvýšeniu koncentrácie Legionelly všeobecne.

4. Legionella pneumophila – objavuje sa sporadicky

Výskum nepriniesol nijak masívny výskyt konkrétneho druhu Legionella pneumophila, ktorý je hlavným pôvodcom legionárskej choroby. Objavoval sa skôr nárazovo. Autori však upozorňujú, že práve L. pneumophila dokáže niekedy „vystreliť“ koncentráciou aj v prípade, že ostatné druhy legionel sú relatívne nízke.

Miestami sa tiež preukázali L. anisa a L. longbeachae, čo sú taktiež druhy schopné spôsobiť ochorenie (hoci menej často než L. pneumophila). Výskyt týchto druhov sa líšil podľa oblasti a konkrétneho vodovodného systému.

5. Čo z toho vyplýva pre správcov a prevádzkovateľov

1. Voľná Legionella prevažuje: Monitorovanie a dezinfekcia by mali klásť dôraz na sústavné udržiavanie reziduálneho dezinfekčného činidla v rozvodoch a na pravidelné preplachy (najmä po dlhšej odstávke).
2. Zdroj vody ovplyvňuje riziko: Ak využívate povrchový zdroj, zvážte dôkladnejší monitoring, najmä pri kombinovanej chlórovej dezinfekcii a vo vyšších teplotách (napr. v tropických oblastiach alebo počas leta).
3. Dôsledný manažment stagnácie: Flushing (odpúšťanie) vody pred použitím – najmä v objektoch ako školy, hotely alebo administratívne budovy, ktoré neboli dlho v prevádzke – výrazne znižuje pravdepodobnosť, že sa baktérie nahromadia do nebezpečných koncentrácií.

6. Závery štúdie: Všeobecné ponaučenie

Štúdia jednoznačne zdôrazňuje, že kombinovaný monitoring (napr. digitálne PCR analýzy oboch foriem Legionelly) a pravidelný prístup k údržbe (vrátane fyzického čistenia vodovodného potrubia, ohrievačov vody a biofilmov) môže byť rozhodujúci pre udržanie bezpečnej pitnej vody.

Ukazuje sa, že väčšina Legionelly (nie iba L. pneumophila) v pitnej vode existuje vo voľnom stave, zatiaľ čo časticovo asociované formy môžu zohrávať úlohu napríklad pri vytváraní rezistencie voči dezinfekcii. Z hľadiska ochrany zdravia je však podstatné, že človek sa zvyčajne najčastejšie dostane do kontaktu s voľne existujúcou Legionellou v podobe aerosólu.

Ak teda patríte medzi správcov vodovodných systémov, prevádzkovateľov budov alebo iné odborné profesie, odporúča sa uplatňovať viacstupňový prístup. Teda nezameriavať sa len na jeden dezinfekčný postup, ale analyzovať dáta, sledovať teplotu, pravidelne testovať rôzne body v sieti a starať sa o priebežnú kvalitu vody tým, že minimalizujete státie (stagnáciu) vody v rozvodoch.

Čo si z toho odniesť?

Nový výskum potvrdzuje, že prevencia a kontrola Legionelly nie je len o tom „pridať viac chlóru“. Ide aj o pochopenie, kde a za akých podmienok sa baktéria premnožuje, zohľadnenie typu zdroja vody, technického stavu rozvodov a branie do úvahy rôznych foriem bakteriálnej existencie (voľná vs. časticová). Včasná reakcia a kombinovaný prístup môžu výrazne znížiť riziko legionárskej choroby aj ďalších ochorení spojených s Legionellou.