Legionella, gram negatívnej baktérie, sa dokáže úspešne množiť a šíriť v rozvodoch vody a tiež ventiláciou. Antropogénne prostredie jej maximálne vyhovuje. Vzduchotechnické a teplovodné systémy v konferenčných sálach, kancelárskych budovách alebo nemocniciach pre ňu predstavujú ideálny úkryt.
Ilustrácia legionelly
U vnímavých jedincov spôsobuje akútne horúčkovité ochorenie pľúc – legionársku chorobu alebo miernejšiu formu s priebehom podobným ľahšej chrípke – pontiacku horúčku. O tom, aký bude priebeh choroby, rozhodujú imunitný stav jedinca a tiež kmeň, ktorý ochorenie spôsobí.
Prvé prípady – Španielsko a USA
Prvýkrát o sebe legionella dala vedieť v roku 1973, keď sa v španielskom hoteli Rio Park v Benidorme nakazili hlavne britskí návštevníci. Vyžiadala si 4 úmrtia. Zdrojom kontaminácie bola teplá voda zo spŕch.
Samotný pôvodca choroby bol objavený až o niekoľko rokov neskôr – v roku 1977 v súvislosti so známym prípadom v Philadelphii, keď na zjazde legionárov akútnemu ochoreniu s horúčkami podľahlo 34 osôb z 221 nakazených. Odvtedy choroba nielenže získala meno, ale začala sa celosvetovo sledovať.
Anglicko – Veľká epidémia v nemocnici
V roku 1985 sa cez ventilačné systémy v staffordskej nemocnici nakazilo vyše sto ľudí, z ktorých 28 zomrelo. Príčinou ochorenia bola Legionella pneumophila sérotyp 1, ktorý spôsobuje hlavne pontiacku horúčku. V podstate ide o najrozšírenejšiu skupinu baktérie rodu Legionella. Ochorenie sa našťastie obmedzilo len na jednu časť nemocnice, ktorá bola klimatizovaná chladiacou jednotkou kontaminovanou aerosólom obsahujúcim baktérie. Zaujímavé bolo neskoršie zistenie, že tretina nakazených, a to hlavne z radov zamestnancov, už mala proti legionelle protilátky a choroba tak u nich prebehla len ako slabší respiračný zápal.
Holandsko – Legionárska choroba na výstavisku
V roku 1999 mesto Bovenkarspel organizovalo kvetinový veľtrh. Súčasťou výstavy bola prezentácia víriviek. Do nich sa zvlášť agresívny kmeň legionelly dostal cez rozvody teplej vody. Došlo tak k druhej najväčšej epidémii na svete, hneď po vypuknutí nákazy vo Philadelphii. Legionellózou sa tu nakazilo bližšie neidentifikovateľné množstvo návštevníkov – nie každý chorý totiž navštívil lekára. Zomrelo 32 ľudí. Obdobie nákazy trvalo takmer desať dní, počas ktorých veľtrh navštívilo vyše 70 000 ľudí.
Francúzsko – Legionella v petrochemickej továrni
Najväčšia nákaza v histórii Francúzska zasiahla zamestnancov továrne Noroxo v Pas-de Calais. Tá bola po dlhom vyšetrovaní vyhlásená za ohnisko choroby. Legionella sa rozšírila aerosólom z chladiacich veží, čo nikto nepredpokladal. Dovtedy sa totiž v objekte továrne monitorovala len pitná a úžitková voda a nie prostredie chladiacich veží. Po epidémii, ktorá prepukla v roku 2004, zostalo 18 mŕtvych.
Kanada – Epidémia v dome s opatrovateľskou službou
V roku 2005 sa legionella objavila v Toronte v dome s opatrovateľskou službou „Pri siedmich duboch“. Nakazilo sa 127 ľudí a 21 ich zomrelo. Medzi chorými neboli len pacienti, ale aj zamestnanci a osoby, ktoré chodili navštevovať svojich príbuzných. Legionella sa rozšírila cez ventilačný systém. Ďalšia veľká epidémia sa v Kanade vyskytla v roku 2012 v Quebecu. Tu si choroba vyžiadala 13 životov. Zdrojom nákazy boli chladiace veže.
Legionella v Českej republike
Ani Českej republike sa epidémie legionelly nevyhýbajú. Štátny zdravotný ústav so sídlom v Prahe monitoruje počty prípadov, z ktorých možno zistiť, že sa frekvencia nákaz legionellou zvyšuje. V roku 2013 sa počet chorých priblížil k stovke a odvtedy stúpa. Pražská hygienická stanica pravidelne zverejňuje aktuálne informácie o výskyte legionelly od roku 2016. V tomto roku sa legionella vyskytla hneď na niekoľkých pražských sídliskách a podľa pozorovaní jej výskyt v pitnej a úžitkovej vode stále stúpa. Legionella sa neobmedzuje len na Prahu. Hlásený bol výskyt v Moste, v Rychnove nad Kněžnou, v Ostrave, Přerove aj na Zlínsku.
Diagnostika legionelly
Diagnostika legionelly spočíva v zachytení protilátok, ktoré postihnutý človek vylučuje v moči alebo krvnom sére. Kultivácia je doplnková metóda, avšak rovnako dôležitá. Pomocou nej sú detegované jednotlivé kmene a sérotypy legionelly. Možno tak získať celkový prehľad o výskyte legionelly v Českej republike.
Diagnostika legionelly spočívá v záchytu protilátek, které postižený člověk vylučuje v moči nebo krevním séru
Ochrana pred legionellou – V hlavnej úlohe prevencia
Proti legionelle sa nedá očkovať, a preto je dôležité chorobe predchádzať. Na miestach, odkiaľ sa odoberá teplá voda, by jej teplota mala mierne presiahnuť 55 °C. To už je teplota, ktorá baktérie usmrtí. V prípade eliminácie legionelly v biofilme prispieva občas, avšak je potrebné pravidelne vodu zahriať až na 80 °C. Voda by mala potrubím tiež cirkulovať a nezostávať dlhší čas bez pohybu. Práve také miesta, kde voda stojí, bývajú vhodným prostredím na rozmnožovanie legionelly. Situáciu rieši aj pravidelná dezinfekcia – teplom, chemikáliami a UV žiarením.
Eliminácia legionelly z vody – sekundárne opatrenia
V prípade výskytu Legionella vo vode sa systém spravidla dezinfikuje a to buď prehriatím (tepelná dezinfekcia) alebo chemiií (chemická dezinfekcia). pre odstránenie legionelly z vody sa najčastejšie používa chlór či chlórdioxid.
